Režisér P.Hudák:

  Našu sériu rozhovorov sme nemohli začať s nikim iným ako dlhoročným režisérom DDŠ-O Petrom Hudákom. Ten začal pôsobiť v súbore začiatkom 90tych rokov. Najskôr iba ako asistent, neskôr po odchode p. Bakošovej ako režisér. Na tejto stoličke sa úspešne drží už 20 rokov až po dnes. Dnes už uznávaný režisér v celom regióne či aj ďalej nám povedal čo to o začiatkoch, hrách, predstavách....

            Koľko generácií detí sa vystriedalo v súbore Ochotníček počas jeho existencie?

Ja som mal dokopy 4 generácie. Boli roky, kedy sa vymenilo takmer celé divadlo. Zostal tam možno jeden, dvaja z predošlého divadla. Hneď ako sa vystavil nový kolektív, ľudia z bývalej skupiny nedokázali zapadnúť, čo bolo spôsobené mnohokrát vekovým rozdielom medzi deťmi.

            Je rozdiel medzi rôznymi skupinkami hercov?

1. Generácia bola začiatkom 90-tych rokov, kedy vznikol povedal by som „ľudový západ“. Každý sa hľadal, hľadala sa celá spoločnosť, všade nastal absolútny chaos, čo bolo vidieť aj v kultúre. Toto všetko súvisí aj s týmito počiatočnými generáciami. Boli veľmi málo informované, avšak boli ďaleko viac tvorivejšie, všetko si museli vymyslieť, viac mi dôverovali, boli otvorenejšie.  Čím mali deti viac možností získavať vedomosti, prichádzala aj väčšia asertivita, čo je v divadle dosť veľkým problémom. V každom prípade sa generácie detí, ktoré som zažil nedajú zrovnávať, vždy mi niečo nové priniesli, ukázali. 

            Ako v dnešnej dobe postupuje režisér Ochotníčka pri tvorbe divadla?

Spočiatku musím tak rok, dva lámať kolektív, aby som potlačil niektoré ich vlastnosti a dal im pocítiť, že tu sa nemusia na nič hrať, môžu zhodiť všetky „nánosy“ a afekty, ktoré majú, t.j. aby boli sami sebou. Až potom začať budovať človeka, ktorý bude chcieť vymýšľať, nachádzať nepoznané riešenia, prinášať vlastné názory.

Má Peter Hudák návod ako vybrať tému pre divadlo?

Nie, dospel som k názoru, že neexistuje návod ako vytvoriť umelecké dielo, ako správne vybrať, pretože tých možností je veľké množstvo, čo kolektív to iné názory a potreby, iná konštatácia ľudí, čo rok to iné možnosti a okolnosti na rozvíjanie. Veľakrát má režisér predstavu, ale vždy to niečomu prispôsobuje.

Ktorú hru zaradil súčasný režisér Ochotníčka- Peter Hudák pod titul najlepšia a naopak najhoršia divadelná hra? 

Vaska, nespi! S touto hrou sme prerazili. Tu sa nám podarilo prvýkrát vyhrať, resp. vôbec sa dostať na celoslovenskú súťaž a následne na scénickú žatvu do Martina, kde zožala mimoriadny úspech, čo bolo ocenené aj búrlivým potleskom. Doteraz túto hru spomínajú aj „profíci“ . Potvrdilo sa, že čím viac sa snažíš a dáš do prípravy veľa energie, musí sa to minimálne tak aj vrátiť. Mojou ďalšou „topkou“ boli hry On, ona a pán v čiernom, Deň Atalaka a Noc anjelov, kde už boli v mnohom regulárne herecké výkony. A „najhoršia“ asi Mŕtva nevesta, pretože som z nej nemal dobrý pocit. Nehodnotím však hru, ale skôr seba, vždy hra do veľkej mieri závisí od režiséra.  A ďalšou nie veľmi vydarenou je divadelná hra Nebalada, čo bola moja prvá hra. Človek ale musí nejako začať. J

Ako by režisér  Peter Hudák hodnotil Ochotníček ako celok?

Objektívne Ochotníček zhodnotiť nemôžem, pretože som jeho súčasťou a on mojou. V prvom rade by som rád veril tomu, že je pre deti minimálne priestorom pre prežitie pekného detstva.

            A čo „do nabudúca“ ?

To zatiaľ neviem. Čím som starší, tým menšiu predstavu mám, čo do budúcna. Veľmi rád by som sa ale dočkal nejakého malého festivalu, kde by sme sa stretli tu, na našej pôde s nejakými zahraničnými študentmi, s niekým, kto hrá divadlo úplne iným štýlom ako my.

Pánovi režisérovi Peťovi Hudákovi ďakujeme za rozhovor. J

Vytvorili: Andrej Rafaj, Lucia Panáčková